Nedávno som si to uvedomila. V sobotu večer sme sa stretli s kamarátkami a robili si také tradičné „babské posedenie“. Porozoberať čo nové a tak. A tiež sme si potom pozreli aj romantický film. A vtedy mi to došlo. Kedysi sme len s úžasom a veľkou túžbou pozerali krásne romantické scény a snívali o takej láske. A teraz? Teraz sme sa vždy len schuti zasmiali a ironicky skonštatovali, že to je žiaľ len film a také niečo sa v reálnom živote nestáva... Ako to teda je? Môže predsa existovať niekto, kto je stvorený len pre mňa, kto vyplní miesto v mojom srdci tak, že iného už hľadať nebudem, niekto, kto mi spraví zo života rozprávku? Môžem nájsť človeka, s ktorým sa do smrti nebudem nudiť, ktorý mi dá kvety len preto, že je streda, ktorý sa zjaví u mňa vo dverách so zmrzlinou v ruke keď mu poviem, že som mala zlý a namáhavý deň, ktorý bude rešpektovať a chápať moje výkyvy nálad a rôzne úlety, ktorý mi nebude dokola opakovať, že ma miluje, ale radšej mi to dokáže, ktorý bude ochotný pre mňa spraviť aj to najväčšie bláznovstvo len preto, že vie, že mi tým urobí radosť?
Asi krásny sen, že? Veríte tomu, že pre každého na svete je stvorená jeho „polovička“, jeho osudová láska? Že človek nebude v živote skutočne šťastný s nikým iným, jedine s tou osobou? Alebo je láska len rozhodnutie?
Denne stretávame veľa ľudí. A často takých, ktorí nás niečím zaujmú. Časom sa nájdu osoby, pri ktorých si povieme, že stojí za to spoznať ho. Ale tých osôb je viac. Je láska o tom, že sa len proste rozhodnem? Rozhodnem sa, že s touto osobou strávim zvyšok života?
Ak niekto už stretol pravú lásku, asi pozná odpoveď. Ale kto vie čo je pravda? Je krásne snívať, realita však býva väčšinou iná...
Vždy som radšej snívala a verila svojim snom. A tak dúfam, že môj vysnený princ si ma raz nájde...